Teuškin blog

Občas mám chuť nasadiť si boxerské rukavice a boxovať, boxovať, boxovať... Proste mám chuť zo seba vydať kopec energie, úplne sa vyšťaviť a zabudnúť pri tom na všetko. Potom len padnúť únavou a s čistou mysľou zaspať. Prebrať sa zresetovaná, nádherne uvoľnená, pripravená prijímať ďalšie nástrahy osudu.

Mojim boxerským vrecom sa, ako inak, stal niekto, kto si to absolútne nezaslúžil, len proste povedal nesprávnu vetu v nesprávny čas. A pritom som naštvaná sama na seba. On mi tou vetou totiž pripomenul okamih, v ktorom som si uvedomila, že moje srdce sa zas bude lámať. A až teraz, keď od toho dňa prešiel mesiac, som si bola ochotná pripustiť, čo sa stalo, hoci zrejme mi ešte potrvá, kým budem ochotná to akceptovať...