Teuškin blog

Pôvodne som chcela napísať o tom, ako mi niečo v živote chýba, a to aj napriek tomu, že si uvedomujem, že mám viac ako má väčšina populácie. A potom som si prečítala jeden článok na istom blogu. Obsah toho článku vôbec nesúvisel s obsahom tohto ale donútil ma rozmýšľať. Priznám sa, že som tam bola prvýkrát. Prečítala som jediný članok a ďalšie návštevy budem dlho zvažovať. Prečo? Pretože to bol článok  plný kritiky. Čo by nevadilo, keby bola oprávnená. Autor mal zrejme zlý deň, a tak si všímal len tie negatíva. Chcela som mu napísať komentár, ale keď už presiahol dĺžku 10 riadkov, tak som sa rozhodla radšej pre článok. Ľudia všeobecne vidia skôr to zlé, a to dobré si neuvedomujú pokiaľ  sa to nezmení. Poznám len málo ľudí, ktorí sa dokážu tešiť naozaj z maličkosti a z toho, čo majú. V poslednom čase si všímam, že ľudia sú nejakí agresívni, chcú druhým zle a vidia všetko horšie ako je. Sú sebeckí a myslia len na seba. Tak sa pýtam, kto je v živote šťastnejší? A dovolím si aj odpovedať. Sú to tí, ktorí viac myslia na iných, ustúpia, vedia robiť kompromisy, vo všetkom nájdu niečo pozitívne a dokážu si vychutnať každý okamih naplno. Teraz váham, či to nebude sebecké, ale musím prehlásiť, že som šťastná (alebo aspoň na dobrej ceste :) ).
Chcem sa poďakovať jednému, teraz už bývalému, blogerovi za to, že každá jeho smska, každý jeho telefonát a každá chvíľa s ním ma núti usmievať sa a robí zo mňa lepšieho človeka.

P.S.:      Teuška:bacily
                     453:1