Šli sme do kina... Ja som svoj telefón požičala bratovi, s ktorým som sa dohodla, že keď film skončí, príde po mňa. Keďže film skončil skôr, musela som mu dať vedieť, že chodiť nemusí a tak uvádzam rozhovor, čo nasledoval...
"Môžeš, prosím ťa, vytiahnúť svoj telefón, zavolať mi a povedať mi, že pre seba nemusím chodiť?" - Ja.
"Zavolaj si sama," - V.
Tak krásne to sadlo... Začali sme sa smiať akoby sme boli úplne mimo. Niekedy mám pocit, že ak by nás náhodou v záchvate smiechu videl nejaký psychiater, zavrie nás na kliniku... Čo mi pripomína, že sme šli do kina na film "Naboso", v ktorom malo ísť o to, že psychiatra, ktorý dostane padáka, začne prenasledovať jeho pacientka...
No ale to sme vidieť len mali... Ale keďže martinské kiná sú vždy také preplnené, že sme dokonca museli kúpiť lístok nášmu imaginárnemu kamarátovi, ktorý mimochodom v polke filmu odišiel, pretože má vkus, aby sme boli šiesti a kino premietalo, v kombinácií s tým, že sme blbé, malo za výsledok to, že sme nakoniec videli film "Poseidon", čo je totálna kravina, takže sme celý film komentovali. Ľudia, dávajte si pozor na to, čo píšu pri pokladniach... Obyčajne tam býva napísané, čo idú práve púšťať... Toľko z nášho dnešného zážitku. Pekný večer...
Komentáre